V tejto sérií článkov vám popíšem zdroje a uvediem nejaké zapojenia a ich kompenzácie pri rôznych použitiach a kombinovaných zapojeniach, podľa najčastejších požiadaviek zosilňovača. V tejto časti to budú zdroje nesymetrického napätia. Základ zdroja je usmerňovač pozostávajúci zo 4-roch polovodičových diód ( veľmi známe Gretzovo zapojenie, obr. 1 ). Je jasné, že takýto zdroj pre použitie na napájanie zosilňovača je veľmi nevhodný ( max. laboratórne ), pretože toto napätie je veľmi zvlnené.

Preto sa na výstup usmerňovača dávajú filtračné kondenzátory ( tzv. elektrolyty ), ktoré toto napätie vyhladzujú, ale zároveň sa toto napätie zvýši približne o 1,4-krat. To znamená, že výstupné napätie z transformátora, ktoré má veľkosť 12VAC ( AC – striedavé napätie ) bude mať po usmernení 12VDC ( DC – jednosmerné napätie ) a po vyhladení 16,8VDC. Vraví sa, že čo Ampér to 2,5mF, každému to môže vyhovovať inak, ale videl som aj tak napísané, že čo ampér to 1mF. Podľa môjho názoru čím viac, tým lepšie, ale úmerne. Takže ja radšej zoberiem tú prvú variantu. Na obrázku 2 je uvedené zapojenie aj s filtračnými kondenzátormi a zároveň je už aj vhodné na napájanie koncového stupňa. Tu bude platiť pravidlo, ktoré som spomínal: čo Ampér to 2,5mF ( myslím, že toto bude najvhodnejšie, ponechám na samotnom čitateľovi ako sa rozhodne, ale je zbytočné dávať napr.: 2x 4,7mF na zosilňovač s výkonom napr.: 2x 20W ). „Ale ako som vravel nebránim použiť, ale je to už zbytočné, pretože rozdiely tam budú, ale tie sa vám podarí zaznamenať iba meracím prístrojom, resp. osciloskopom“. Čo je ale ešte lepšie a účinnejšie, ako dávať na výstup usmerňovača obvykle veľké a drahé filtračné kondenzátory, je dať na každú diódu paralelne keramický kondenzátor, ktorý účinne blokuje nežiadúce vplyvy sieťového napätia ( rôzne rušivé napätia, napäťové špičky – ale nie tak účinne ako tlmivka, VF zložky, atď. ). Zapojenie uvádzam na obrázku 3. Tento finálny zdroj doporučujem používať na napájanie zosilňovačov, ale aj iných zariadení. Ale v tomto prípade sa riadim podľa témy. Do tohto finálneho zdroja doplním ešte dve zapojenia, ktoré sa čitateľovi môžu zísť – ide o indikáciu zapnutého zdroja a o pomocné napätie ( obr. 4 a 5 ). Po uvedení schém uvediem ešte hodnoty súčiastok, nejaké príklady ( vzorce ) na ich výpočet a užitočné rady. K obrázku 1 nie je ani čo dodať, snáď iba to, že toto zapojenie môže slúžiť, ako nejaké pokusné, krátkodobé napájanie, atď., ale isto nie na napájanie zosilňovačov. K obrázku 2 dodám, že počet použitých elektrolytov závisí od toho, akú požadujete kapacitu ( potrebujete napr.: 10mF a máte kondenzátory s kapacitou napr.: 2,2mF, tak ich použijete 4 alebo 5 ). Nedoporučujem však používať kondenzátory od rôznych výrobcov a také kondenzátory, ktoré majú rôzne nominálne napätia, poprípade rôzne odchýlky kapacít ( % ) v danej časti obvodu! K použitým diódam poviem asi to, že napäťová „tolerancia“ nie je dôležitá, pretože diódy nad 1A sa vyrábajú myslím s minimálnym napätím 200V a viac. Väčšina zosilňovačov, a aj to väčšina tranzistorových sa vyrába na napätie ( čo som ja mal možnosť vidieť ) do 100V. Takže pri hľadaní diód si omrknite ich parametre v katalógu súčiastok ( prúd, poprípade ak konkrétnu diódu nemáte doma, tak aj puzdro v akom je a ako komu vyhovuje môže aj to napätie ). K obrázku 3 k tomu už iba popíšem blokovacie kondenzátory ( ostatné vyššie v riadkoch ), ktorých kapacity sa môžu pohybovať od min. 10nF cez 15nF do 100nF. Viac ako 100nF je už podľa môjho názoru opäť zbytočné z toho dôvodu, že opäť by ste rozdiely zbadali iba pri meraní meracím prístrojom ( osciloskopom ). Tu opäť ponechám na samotnom čitateľovi ako sa rozhodne, teda akú kapacitu si vyberie. Dôraz sa už musí klásť na nominálne napätie kondenzátorov ( blokovacích – keramických, v krajnosti núdze môžu byť aj svítkové alebo kondenzátory typu MKT – ale tie sú aj drahšie/ kvalitnejšie a v tomto prípade by tu boli myslím zbytočné ), pretože tie klasické kondenzátory, ktoré si vypýtate v obchode ( a je to normálny obchod ), tak vám poskytnú kondenzátory s nominálnym napätím do 50V. Ale ak budete potrebovať tieto kondenzátory na vyššie napätie ako 50V treba to pri kúpe povedať. Tak isto aj väčšina „šuflíkových“ zásob obsahuje tieto kondenzátory, ale poväčšine sú „vyvrakované“ zo starých TESLA televízorov či nejakých magnetofónov, takže tu treba dávať pozor, že tieto kondenzátory neboli s veľkou istotou stavané na napätie viac ako 50V. A nerobím si srandu, keď vravím, že nominálne napätie by ste nemali podceňovať, pretože mne osobne sa stalo, že som mal zapnutý zosilňovač a kondenzátor stavaný na 50V mi zhorel do tla skoro aj s krabicou ( nebyť v tej miestnosti keď sa to stalo ). A pritom napätie, ktoré som nameral na sekundárnej strane transformátora malo hodnotu 48VAC, ale nezabúdajte, že napätie v zásuvke kolíše v rozsahu +/-10% a čím bližšie k transformátoru tým je to napätie vyššie. Takže pri kúpe myslite aj na rezervu, lebo niekedy vás to môže stáť iba 5SK, niekedy 1000SK a niekedy zhorený barák s výčitkami svedomia možno aj do konca života. Takže moju chybu sa nesnažte zopakovať. Zvyšok uvediem v ďalších častiach.

( obr. 1 ):

( obr. 2 ):