SVETELEKTRO

20. decembra 2006   Verzia pre tlač Verzia pre tlač

Kvalitný 100W HiFi zosilovač pre audiofilov.


FUBU

Tento zosilňovač má vlastnosti elektrónkového zosilňovača a nemá nevýhody elektrónkového koncového stupňa. Ocenia ho aj tý, ktorí chcú elektrónkový zosilňovač a nechce sa im investovať do drahých výstupných transfomátorov. Toto zapojenie odporúčam tunajším autorom tejto webovej stránky produkovať to aj ako stavebnicu.



Tak poďme sa na to pozrieť bližšie. Napájanie je symetrické pre dobré vlastnosti zosilňovača pri takejto konfigurácií. Tranzistory Q1 a Q2 (BC559 resp. BC560) slúžia ako aktívna záťaž. Neprechádza nimi signál iba slúžia ako zdroj prúdu pre správnu činnosť diferenciálneho zapojenia s elektrónkou V1 (ECC88 resp. E88CC). A na rovnaký účel je tam aj tranzistor Q3 (BC549 resp. BC550).
Dióda D1 na schéme pri Q3 je zenerová dióda 5,1V (1,3W). Koncové tranzistory sú typu MOSFET. (IRF540 a IRF9540) Správajú sa podobne ako koncové elektrónky, pretože nie sú riadené prechádzajúcim prúdom, ale napätím na elektróde G (gate). Napäťový zisk sa nastavuje pomerom rezistorov R9 a R8. R9 neodporúčam meniť. Stačí zmeniť iba R8 ak treba. Kondenzátor C2 zabraňuje rozkmitaniu na vysokej frekvencii. Na tento zosilňovač sa pripája reproduktor s impedanciou 4 ohmy a viac, pripojí sa medzi OUT a GND. Elektrónku treba žeraviť cez piny 4 a 5 a to jednosmerným napätím 6V, odber žeravenia je 400mA. Tu sa využije napríklad stabilizátor napätia
7806 s chladičom. Pin 9 sa pripojí ku GND, slúži ako tienenie vo vnútri systému elektrónky ECC88. Totiž jedna baňka elekrónky ECC88 obsahuje dve triódy. V značení elektrónok E znamená žeraviace napätie 6,3V, C znamená trióda. A ak sú tam dve C, tak to znamená že sú tam dve triódy.
Oživovanie:
Uistite sa, že MOSFETy su pripevnené ku dobre dimenzovanému chladiču. Samozrejme pripevnené cez sľudovú podložku a priechodku, tak aby neboli elektricky vodivo spojené s chladičom. Potom treba pred pripojením na zdroj ešte skontrolovať nastavenie trimrov P1 a P3, tak aby boli v strede dráhy. Tak môžeme pripojiť napájacie napätie. Potom nastavíme trimer P3 tak aby elektrónkov V1 tiekol prúd 5mA. To zistíme tak, že zmeráme napätie na rezistore R5. Jeho hodnota by mala byť 2,5V. A trimrom P1 sa nastavý nulové napätie na výstupe OUT voči GND.
Namiesto ECC88 použijeme radšej drahšiu E88CC, je to rovnaká elektrónka, ale má lepšie vlastnosti. Vydrží 10 000 hodín a je antimikrofónna.
Katalógové listy použitých súčiastok (datasheets)
elektrónka E88CC
MOSFET IRF540
MOSFET IRF9540
tranzistory BC549 a BC550
tranzistory BC559 a BC560

Ako sa vám páčil tento článok?
  • Páči sa mi (1)
  • Súhlasím (0)
  • Zábavné (0)
  • Informatívne (0)
Najnovšie články od FUBU (zobraziť všetky)

Komentáre (60)

  1. RASTER píše:

    Zdravim audiofilov! 😉

    Toto zapojenie som si vybral ako jadro No.1 svojho buduceho Hi-End zosilnovaca, no trapi ma zopar (dolezitych) otazok:
    – Pocul uz niekto ako tato masinka hra? Chcem to napojit na kvalitnu aparaturu…
    – S akym vstupnym napatim dosiahnem plny vykon?
    – Ake max. napatie mozem priviest na vstup?
    – A na zaver, Co sa deje s tranzistormi (resp. co na vystupe) pocas uvodneho zhavenia elektronky?

    Velmi pekne dakujem za odpoved…

  2. balki píše:

    Celkom jednoduché a vhodné zapojenie pre odskúšanie „elektrónkového“ zvuku. Môžem odporučiť 🙂

  3. sudruhdude píše:

    ĽUDIA viete o tom že elektrónky nemajú vo zvyku žiť dlhšie ako 2 roky?Na to nezabúdajte, ak sa chcete dať na elektrónkový zvuk, ja som to urobil a napriek živému zvuku je činnosť takéhoto zosilňovača nákladná(ak nemáte doma asi tak 50 starých televízorov a rádií).Ja mám dokopy 6 elektrónok v zosilňovači, recyklované zo spomínaných TV, ale koncové už musím kupovať a nie je to lacné(pentody 160Sk za jednu).Nebojte sa, nie som až taký macher, aby som si postavil svoj elektrónkový zosilňovač, iba som vzal starý Teslák, vyhodil som čo som nepotreboval (predzosilňovač na mikrofón a pod., používam pásku) a podľa neho som vyrobil druhý kanál.

    • SIMPLiCITY píše:

      2 roky??….ja mam zosilnovac ktory ma dobrych 43 rokov a stale hra dobre….

      • sudruhdude píše:

        Určite však tie elektrónky nie sú využité naplno a ani zosilňovač dlho naplno nebežal

        • trunek píše:

          Elektronky, ktore si kupite v JJ-elektronic a kde kolvek inde NOVE, tak vydrzia cca 10-12000hodi. Dnesne elektronky su kvalitnejsie ako tie stare. Ak by ste pocuvali zosik denne 2h, tak do roka je to 356*2= ccc 700 hodi. 700h*10rokov=7000 hodin za 10 rokov. A ruku na srdce, pocuvate kazdy ale naozaj kazdy den 2h zosilnovac? Takze s tymito parametrami mame pokoj tak na 20rokov s beznym pouzivanik.

          • Jerry19 píše:

            Ked ho mam zapojeny napr k PC, kde mam samozrejme adakvatnu zvukovku, resp. prevodnik D/A, tak ten zosik bezi v podstate vkuse a je jedno ci nieco prave hraje alebo bezi film, staci ze je zapnuty, elektronky su nazhavene. A vypinat ho furt ked akurat hodink ualebo 2 nic nepocuvam a potom zas zapinat je este vacsia blbost, lebo caste vypinanie a zapinanie skodi elektronkam asi v tomto pripade este viac ako ked ho necham bezat tie 2 hodky aj ked nehraje nic. Takze brat 2 hodiny denne je blbost a uz ked zoberes 6h denne tak to mas uz 3x mensiu zivotnost ako si vyratal takze nie 10 rokov ale cca 3,3, teda tie 2 roky ako tu spominal tak to nie je az tak celkom blbost, zoberme si 8 hodin denne, alebo ze ho niekedy mas aj dlhsie zapnuty ako 8 a uz sa blizime k 2 rokom.

  4. Majovic píše:

    Cafte borci,
    kto mi poradi?Tento zosik som spravil a je uplne na nic.
    – pokus 1: vse som zapojil tak ako treba strcil do zastrcky a koncaky a odpory hned zasvietili ako ziarovky a boli v tahu.
    – pokus 2 :zapojil som zosik bez koncakov,pockal kym sa el,nazhavy a potom nastavil trimre na G trandikoch bolo 5.8V nasledne cez rele pripojil konce za behu opat fire.
    – pokus 3 zmenil som zenerku na 4.7V na G trandikoch bolo 4.5V a trandiky som opatril odpormi po spusteni nimi tiekol prud 200mA pripojil signal ale zosik vobec nejavil znamky zivota,zmensil som odpory a potom nimi tiekol prud 1A ale i tak vobec nereagoval signal na G bol ale na vystupe ani tu mozno slabulinkaty signalmozno 0.00001W:) co sa tam dostaval niekade bochvie odkial. Ocakaval som ze pri tom 1A uz bude aspon coto reagovat a zit(aspon nejaky zosilneny signal,skresleny alebo aspon nejake znamky zivota) Tak borci poradte,nie je tam nejaka chyba? ja ju v plosaku urcite nemam,elektronka je nazhavena,signal vyzera ze na G je(musim este zmerat osciloskopom meral som len voltmetrom a napetie tak skakalo od 0po 8v po pripojeni sugnalu tak s toho sudim ze by tam mal byt signal,ale zmeram pre istotu) Dik

  5. DjSmeegy píše:

    Vytvořil jsem DPS. Tak pokud chcete je uploadnutá v souborech na tomto webu – „Zes_k_100W_HiFi_elektronka_FET_DPS_osazen_.jpg „. (kdyžtak odkaz: https://www.svetelektro.com//upload/Zes_k_100W_HiFi_elektronka_FET_DPS_osazen_.jpg )
    Enjoy 😀

  6. v3li píše:

    Tento zesilovač byl otištěn v amáru 9/01 praktická elektronika…Je tam spousta věcí co se dají použít. DPS, zpoždovačí obvod pro repro atd…… Teď ho stavím tak dám vědět… http://www.tubeguitaramp.de/?sec=118

    • Majovic píše:

      Nazdarec ked ho dostavas daj vediet svoje skusenosti ja som s nim mal dost problemov.Stale odchdzali trandiky ale mozno ked budu paralene (teda 2xirf540 a 2xirf9540) tak znesu viac. A dalsia hauz,zdroj musi mat fest dobru filtraciu lebo inak je pocut v reprach brum . Dost dobru myslim tak ze na jednom kanali (na jednom trafe)mam 80mF (teda 40voci + a 40 voci -) a medzi tym este toidnu cievku na + aj na –
      a brum je dost hlasny:(. Hladal som chybu kde sa dalo kontroloval i kamos ale vsetko je ok. Tak som zvedavy ako to pojde tebe potom napis dik. Inak po malych upravach mi slape ma sice len asi 20 watt ale ide:) a hra fakt super…
      Vela zdaru …

  7. appma píše:

    Nehnevajte sa chlapci, nechcem nikomu zobrať náladu a ani
    nechcem nikoho uraziť, ale trošku ma trápi táto veta
    zosilňovač má vlastnosti elektrónkového zosilňovača
    V živote tento zosík nebude mať také vlastnosti ako ozajstný elektrónkový zosilňovač. Dôvod je jednoduchý. Kde má
    tento zosík výstupný transformátor? Výstupný transformátor
    tvorý srdce elektrókového zosíka, tento prvok je zodpovedný
    za zvuk zosíka ktorý tvorí celok koncového stupňa spolu
    koncovými elektrónkami. A keď už elektrónky tak buď koncové triódy v zap. SE, alebo tetródy v zap. PP a to radšej ultralineárne. Výstupný odpor môžeš nastaviť aj skoro na 0
    ohmov – FET -om to neide!!!. Na zhotovenie kvalitného
    elektrónkového zosíka potrebuješ roky skúsenosti. Aj jednoduchá 1 lampovka ti môže narobiť toľko problémov,
    že sa na koniec rozplačeš. A to narhojšie čo tento FET – om
    asadený zosík má je silná negatívna spätná väzba. Prečo?. Lebo naše uši to nemajú radi. A nakoniec. Trióda má
    skreslenie pri clipping point-u len 5% v zapojený SE a to bez spätných väzieb, kým FET až 20%!!! v zap SE. V zapojení PP
    ultralineárne TETRÓDY majú pod 1% a to bez spätných
    väzieb. A kto má také uši ktoré mu rozpoznajú rozdiel skreslenia 0,01% od 1%, tak tomu len gratulovať viem.
    A keď zosík pre audiofilov tak trieda A. Možno že budete
    platiť dvojnásobok za elektrinu, ale zato dostanete živú hudbu. Keď tento zosík s FETOM naladíte na 100% určite bude mať krásný zvuk, ale FET v živote nemôže nahradiť elektrónku. Prajem vám veľa uspechov pri stavbe tohoto zosíka. Autorovi prosím o prepáčenie keď moje slová dali mu pocit poníženia. Avšak môj názor nemusí byť pravdivý…

    • Majovic píše:

      Tak hod do placu nejaku high end elektronkovu a jednoduchu schemu… Velmi rad by som pocul rozdiel…zatial som nemal moznost porovnat fakt kvalitny elektronkac… Co sa tyka tohto acka jeho prednost je podla mna v tom ze zvuk ide cez 1 elku hned na fet a na repro cize minimum sucisatok ziaden kondik,trafo ci ine a je to acko takze zvuk nieje kde az tak moc pokazit to co vstupi to aj vyjde von… a elektronkac to samozrejme nieje ale ta elka na vstupe urobi svoje,skus vymenit za bipolar a uvidis:)
      PS. neviem ale nejako neverim vystupakom je to predsa len trafo ale rad by som sa presvedcil o opaku…

      • appma píše:

        To acko si mislis ako TRIEDU A?
        Lebo pri teriede A tranzistorom elebo elektronkou prechadza prúd pocas celej periody,
        su stale otvorene a maju kludovy prud nastaveny na cca 75%.
        Zato ich ucinnost je mala okolo 25%.
        Tak podla tebe tento zosik je acko.?, lebo ked ano tak tie mosfety stale musia odist.
        Tu je odkaz KLIKNI [www.edgar.sk]

      • balki píše:

        Stále nepochopím jednu vec, ako niekto môže porovnávať kvality elektónkových zosikov??? Je to v prvom rade subiektívny pocit každého jedinca! Ako to už bolo spomenuté má rádovo (úmyselne) 1-5% skreslenie, neporonatelne vyššie ako klasický bipolárny plne tranzistorový zosik. Takže neviem čo myslí niekto ked povie „kvalitna u elekt. zosika“ ??? A včom myslí kvalitu??? U zosika je prioritná prenosová charkteristika a znej odpovedajúce skreslenie signálu. Výstupný výkon je len druhotná záležitosť… Ak sa jedná o zosik plne elektrónkový je jasné že sa použije na zosilnenie signálu napr. prenos ROCK hudby pri podaní elektronického zvuku gitár má prenádherne jemný zvuk, čo je spôsobené ničím iným ako skreslením! Pretože ucho má rado od prírody harmonický signáln, na ktorý bolo určené a ktorý ho opklopuje a sprevádza po celý žiovot. Preto elektónkové zosiky sú tak oblúbené u hudobných kapiel, kde práve elektrónkový zvuk je priamo žiadúci a nevihnutý pre docielenie daného charakteru zvuku hudobných nástrojov. Je úmyslom skresliť vstupný signál. A to je rozdiel od prestného zvuku tranzistorových zosikov. Z toho dôvodu sa nikde na meracie účely nepoužíva elektrónka ale tranzistor. Pretože je nežiadúce aby samotný zosilňovač skrasloval. Ale u hudobníkov je to úplne o niečom inom…
        Môžem potvrdiť že u elekt. zosika je neodelitelnou súčasťou výstupný transformátor, ktorý ešte umocňoje vlastnosti elektrónky. U tohto zapojenia výrobca spojil vlastnosti elektóniek s vlastnosťami tranzostorových zosikov. To znamená pokúsil sa o kompromis medzi vytvorením elektónkového zvuku s vysokou celkovou účinnosťov ztapojenia. Z toho dôvodu nieje potrebné použiť na výstupe problematický, velký, drahý a nevhodný transformátor. To že sú tam použité MOS tranzistory nie je v tomto zapojení podstatné…
        A čo sa týka zapojenia class A. Táto trieda môže byť vytvorená buď tranzistorom alebo elektrónkou či už v jednočinnom alebo dvojčonnom zapojení, ale ide o podstatu zníženia (eliminovania) prechodového skraslenia. Čo to u zosika znamená je jasné… Pokles celkového skraslenia ideálne na nulu. A ak niekto porovnáva tridu A u elektókového zosika čo je väčšinou každý a klasického tranzistorového tak asi nevie čo trieda A znamená…. Ja osobne mám doma vytvorený ako odposluchový zosik práve zosik v tride A s Pmax=2x20W/4Rz. Tvoria ho dokopy 4 tranzistory s celkovým Au=10. A nemôžem povedať že je to HIGH END zosik. Od neho to má ešte veľmoi daľeko…. Môžem potvrdiť znatelný rozdiel pri počúvaní tohoto A zosika a profi zosika s THD cca 0,001%, čo je samozrejme jasné už z jeho samotnej zložitosti zapojenia. Ale mne sa ten zvuk páči (skôr uchu) a preto som ho uprednostnil pred profi a ten som odložil do skrinky (mám ho skôr na meracie účely) a uprednostnil pri počúvaní tento jednoduchý zosilovačík, ktorý zo seba vydá fakt maximum a pri spojení s citlivými reprod. vytvára pocit že 20W je skôr 100W takže o nedostatok výkonu v malej izbe nie je ani reč. Ale žiadnom prípade netvrdím že je tecnicky kvalitný!!! V tomto prípade nejde o kvalitu v pravom slova zmysle rovnako ako u elktrónkového ale o ich vlastnosti ohodnotené sluchom… Skôr by som zdôraznil činitel spätnej väzby u daného zosika. Spätná väzba má u zosilňovača nesmierne veľký význam!!! Je rozdiel či sa jedné o zosik ktorý je napr. poskladaný z 3 zosilňovacích stupňov o celkovom zosilnení 10 alebo toho istého zosika ale so zosilnením 100. Další rozdeil je v použií celkovej spätnej väzby a nezávislých lokálnych ktorých súčet vytvára celkové zosilnenie.
        To znamená, porovnávať zosiky z hladika „kvality“ je možné len u totožných druhov riešenia a typu. Porovnávať technické parametre elektrónkových a tranzistorvých je ako keby ste porovnávali Trabant a F1. Rovnako sú to vozidlá, ale majú iné vlastnosti čo vyplýva s ich použitia! A to polatí aj u zosikov. Elektronkové a tranzistorové majú len jednu spoločnú vlastnosť a to tú, že zosulňujú signál….ale pre aké použitie je už iná vec.

        • appma píše:

          Skúsím ti vysvetliť čo som s tým mislel ked som povedal že kvalitný elektrónkový zosilňovačMôžem ťa spítať či si už poskladal elekt. zosík?
          Lebo ja ano. A nie 1 ani 2. Keď budeš mať zosík poskladaný čo bude obsahovať napr. 4 ks transistorov, tak tam asi nepokazíš nič. Ale u elektrónkového zosíka čo
          bude mať len 2 elektrónky tak tam áno. A hlavne to môžeš pokaziť výstupákom čo
          si nesprávne dimenzoval. No a tu je porovnanie.
          Vy všetci si tu mislíte keď podľa schémi nejaký elekt. zosík poskladáte tak to naraz bude
          kvalitne spravený?
          A druhá vec. U tranzistoroch je spätná väzba žiadajúca, ale u elektrónkac nie.
          Už viššie som písal že prečo.
          Inak ti dám pravduDALKI.

          • balki píše:

            appma, ja súhlasím len stále neviem, čo niekto myslí pod pojmom kvalita u elektrónkového zosika. V čom vidí jeho kvality…? Po akustickej alebo technickej stránke? Nie že by som elektrónkové zosiky zavrhoval, to nie, len si myslím že majú svoj okruch pôsobnosti a každý kto si ho postaví vopred predpokladá (a to je aj jeho zámer) jeho charakter prednesu. A na začiatku si stanový priority. Jedného času som robil s elktrónkovými zosikmi a môžem potvrdiť, že to vyžaduje určité skúsenosti a malý kúsok teórie, ale nie je to nič hrozné čo by sa nedalo zrealizovať. A čo sa týka tej spätnej väzby. Sám si už napísal to, čo je pravda, ved sa jedná o úplne iné zosilňovacie prvky s úplne inými prenosovými char. z čoho logicky (a z ich konšterukcie a princípu) vyplýva že budú mať iné parametre a tým sa bude musieť byť pre použite prispôsobené dané zapojenie. To je jasné, ja som len poukázal na niektoré (na prvý pohľad zanedbatelné) skutočnosti ohľadom druhu a prevedenia SV.

          • appma píše:

            Hi. Kvalitu u elektrónkového zosíka si myslim asi takto. Vela ludí si skúsi v dnešnej
            dobe skonštruovať nejaky typ elektrónkového zosíka a to už len buď zo zvedavosti,
            alebo presne definovaným parametrom pre vlastné špeciálne použitie. Je to pravda
            že tieto typy zosíkov sú do určitej miery obmedzované aj kvôli tomu že majú
            užšiu schopnosť prenosu linearity v určitých frekvenčných pásmach. Záujemca ktorý
            nemá skúsenosti k elektrónkam ako si to písal aj ty, môže lahko tie parametre ešte
            zhoršiť. Jedná sa to hlavne výstupného transformátora. Tu nebude jedno že aky typ plechov používa. Veľmi vhodné sú plechy s hrúbkov od 0.3mm a obsahom kremíka
            okolo 4%. Takže obyčajné trafo plechy nie sú čo najvhodnejšie, ale dajú sa používať.
            Predsa na odskúšanie sa hodia, obrovský počutelný rozdiel nerobia, a ani malý rozdiel
            odskoku závitov nebude spôsobiť negatívne následky. Podruhé nestarajú sa o to či je
            zdroj spávne dimenzovaný, nevedia čo je to a čo znamená zemná slučka a ako ich
            obchádzať, atď. Takto konštruované zosíky potom robia všetko možné, len to nie načo boli
            navrhované.
            A TERAZ sa ŤA PÍTAM – UŽ ROZUMJEŠ SVOJU OTÁZKU?
            Preto som hore písal, že aj „jedno-lampovka“ ti môže narobiť toľko problémov, že sa
            nakoniec rozplačeš, a to som nepísal preto aby som tu robil Einsteina, ale len preto
            lebo to je skutočnosť.
            A nakoniec. Ked niekto nechce, tak ani nezbadá rozdiel medzi FET – ELEKTRONKA a
            možno že bude mať aj pravdu. To je také isté ako veriť v bohu. Keď veríš elektrónkam
            tak ten rozdiel budeš cítiť inak asi NIE. Dnešná elektrotechnika je už navrchole,
            len sa popozeraj je všade okolo nás. Treba sa vrátiť k minulosti, lebo už niet
            kde by chybala moderná elektrotechnika. Čoskoro už aj obyčajný WC papier ti bude
            dávať inštrukcie, že ako ho máš používať. No a tie staré „veci-elektrónkové“,
            treba ich späť – sú vzacné? asi nie asi áno, ale jedno je isté, a to že sa ich
            dá predať 100X ako pred 40 -imi rokmi.
            Kvalita sem kvalita tam – ako si povedal aj ty. Kvalitu urči každý sám sebe.
            Ale klikni len tak zvedavosti SEM AOPEN
            Prajem všetkým šťastné a veselé sviatky…

          • balki píše:

            Áno, máš pravdu v tom, že elektónkové veci sú z minulých dôb sú dnes vzácne. O čom svečí aj nezadržatelný trend elektroniky. Ale viem, že dnešná elektronika ešte nieje na vrchole. samozjeme že to nie je otázkou pár rokov, ale istotne sa budeme mať načo ťešiť. A to nemyslím len pokrok v audio technike. Je jasné, že prevratné riešenia analógových obôdov nebudú tak napredobať digitálnej technike a budú sa hladať prepojenia medzi ich vlastnosťami. Ale aby som neodbočil od témy… To čo bolo dakedy nevihnutnosťov na to aby dochádzalo zosilňovaniu sppojitých signálov, je dnes dávno prekonané číslicovým spracovaním signálov! To že niekto má rád elektrókový zvuk je prirodzené. O tom som už písal vyšie. Jednoducho nostalgiu pocituje každý inak. To že preferuješ zosilňovače tvorené elektrónkami nie je nič zlé. Sám mám rád elektónkový zvuk. Je proste bližší ľudskému uchu čo je práve kľúčové pri prednese určitých pasáží v hudbe. Aby si si nemyslel, že ich zavrhujem… Ale moja otázka bola smerovaná na podstatu slova „kvalita“, ale teraz to už je jdno, pretože ako sám píšeš: „Kvalitu si každý určí sám“ čo je úplná pravda. A čo sa týka tohoto odkazu: http://mag.repro.cz/view.php?cisloclanku=2003020501 …myslým si o tom svoje.

          • Majovic píše:

            Cafte no co k tomu dodat elektronkac je elektronkac, trandik je trandik kazdemu sa bude pacit vzdy nieco ine ale spat k tejto scheme.Viem ze elektronkacu sa to nepriblizuje ale myslite ze ta elka na vstupe nevnesie trochu elektronkovej hudby do tohto zosika? keby tam nebola a bol tam trandik asi by to hralo inak ci nie? mne sa osobne paci ako hra hlavne co sa tyka prenosu roznych detailov a cistoty i ked ako hore pisete ma skreslenie a silnu zapornu vazbu co zevraj nieje moc prijemne. Ale hra pekne,
            aj najmensie detaily. Zvuk nie je makkucky aku u cisteho elkaca, skor ostrejsi ale myslim ze ta elka na vstupe tam v hudbe nieco zanechala…
            A hlavne schema je jednoducha takze to zvladne aj fireman ako som ja:D tak pekne sviatky
            PS. ta doska dobry image…

  8. m6r3k píše:

    Viem ze je to uz dost davno co toto bolo tu dane ale co tak vyskusat dat nemiesto toho co tam je toto : Q3-BC337
    Q1,Q2 – BC327
    R4, R5,R6 -560R
    R8 1K2

    Mam zakupenu knihu kde je publikovana aj tato schema a tam sa vyskytuju taketo suciastky mozno to pomoze .

  9. Mihau2 píše:

    Zdravím ,taky jsem se do toho projektu pustil a mám s tím stejné problémy jako ostatní myslím tím ,že odchází konec,povedlo se někomu to tedy ROZJED BEZ PROBLéMU ????

  10. pepicek_52 píše:

    komu toto zappojenie slo nech sa ohlasi

  11. Mihau2 píše:

    koukám že se stále tento článek drží v TOP deset ale nechápu proč když to nikomu nejede nebo se pletu??prosím toho komu to jede at mě kontatkuje moc děkuji 🙂

  12. powerman píše:

    Ja patrím medzi audiofilov, dokonca som si postavil elektrónkový zosik 2x500W. Je to iná schéma, prakticky sa tam používajú iba elektrónky, rezistory, usmerňovacie diódy a kondy… Nič viac. So zvukom som spokojný, nešumí, nebrumí ani nič podobné, 100%-ný zvuk. Jediné, čo som musel ešte pre plnú spokojnosť urobiť, bolo postaviť oneskorené zapnutie reproduktorov, pretože pri zapnutí zosiku praskal reproduktor až dovtedy, čo sa elektrónky nenažhavili a ešte pomocný žhaviaci obod. Bez neho elektrónky boli nažhavené asi po 40s. Po pripojení obvodu boli hotové po 20s, čo je o 100% lepšie. Žhaviaci obvod spočíva v tom, že na krátky čas dodáva elektrónkam vysoké napätie. Netreba to však preháňať. Lebo mám fajn príklad, kolega tam jebol 4kA a potom sa čudoval, že nejde… No nepôjde, keď elektrónka odišla. Potom sme to vyriešili tak, že napr. 1ps do elektrónky šlo 100V, potom sekundu nič a potom 1ms 200V. A za 20 sekúnd sú elektrónky hotové.

  13. gaikokujin píše:

    Pre tých, ktorí chcú robiť na tomto zariadení pokusy – skúste vymeniť zenerovu diódu D1 za zenerovu diódu s menším zenerovým napätím napr. 3,3V

  14. pyskon1 píše:

    Nechápu? jak ta elektronka může pracovat při 2x35V trochu málo ne?

Pridaj komentár