Zariadenie sa skladá zo šiestich maticových LED displejov 8x8px, takže celkové rozlíšenie displeja je 48x8px. Do LED displeja môžeme nahrať text dlhý najviac 128 znakov, ktorý sa postupne celý vypíše postupným posúvaním znakov doľava. Nahrávanie textu je realizované pomocou počítača cez sériové rozhranie RS-232. Zariadenie pozná celú ASCII tabuľku znakov,takže si poradí aj s diakritikou. Využitie nájde hlavne na reklamné a informačné účely napríklad vo firmách, školách, na futbalových ihriskách a podobne.
Každý kto sa zaoberá programovaním veľmi dobre vie, že po napísaní programu nasleduje spravidla vždy jeho odlaďovanie (debuggácia). Pri programovaní aplikácii bežiacich v počítači je debuggovanie pomerne jednoduché. Pri programovaní mikročipov (ďalej len µP) je však už debugging podstatne zložitejší. Napísaný program skompilujeme, nahráme do mikrokontroléra, µP osadíme v aplikácii a čuduj sa svete zariadenie nefunguje. Po spŕške pár vybraných slov a buchnutí po stole si položíme deprimovane otázku: „Čo som spravil zle?“. A odpoveď môže definovať prianie: „Keby som sa tak mohol pozrieť dovnútra tej čiernej skrinky, kde a prečo to nefunguje...“. A presne na to slúži ďalej popisované zariadenie, ktoré môže tvoriť jednu z alternatív pre debugging a programovanie mikrokontrolérov PIC.
"
Autor: Andrej - Thursday, 06.11. 2008 - 11:25:54 464 čitateľov
(Zobraziť celý článok | 10348 bajtov | 4 komentáre | Hodnotenie: 5)
Postavený na obvodu VS1001k připojeném na paralelní port
PC.
Jednoduché zapojení, například
jako doplněk ke staršímu PC či notebooku bez zvukové karty.
Výkonný audio výstup umožňuje přímé připojení
sluchátek a softwarové ovládání.
Zdravím všetkých užívateľov svetelektro. Po dlhšom čase som sa pustil do písania článku, tento krát sa bude jednať o auto efekt – preblikávanie LED s rôznymi efektami. Pri tejto konštrukcií bolo nutné použiť mikropočítač, ja som použil atmel, keďže sa ho učíme programovať aj v škole, toto bol môj prvý program ktorý sa dal aj prakticky využiť... :)
Kado nám odoslal(a) nasledujúci článok: "Nasledujúca konštrukcia vznikla na základe článku v PE 10/2004, kde je uverejnená konštrukcia diaľkovo ovládaného auiopanela k cd-rom mechanike. Niekto môže namietať, že uvedená konštrukcia je zastaralá a pomaly nikto nepočúva klasické audio cd...ale...nájdu sa aj ľudia, kt. si postavia audiopanel (či už pre konkrétny účel resp. len tak pre zábavu).
Pre spomínanú konštrukciu som spravil "upgrade", kt. spočíva v doplnení audiopanela iným zobrazovacím prvkom (pôvodne LED display) teraz LCD 2x16 znakov. Taktiež bol vynechaný druhý mcu (pôvodne AT89C2051), kt. slúžil pre príjem dát od audiopanela a ovládanie LED. "
Kado nám odoslal(a) nasledujúci článok: "Pred časom som potreboval zariadenie, ktoré by dokázalo zistiť vysielané kódy diaľkového ovládača určeného pre spotrebnú elektroniku. A tak som postavil jednoúčelové zariadenie, ktoré slúži na zistenie vysielaného kódu infračervených diaľkových ovládačov, ktoré vysielajú kódy protokolom RC5. Zistené kódy sú zobrazované na LCD 2x16 znakov. "
V tomto článku si porovnáme výkon 42 mikrokontrolérov s jadrom 8051 od troch firiem ATMEL, DALLAS a INTEL. Výkon budeme porovnávať na ich maximálnej pracovnej frekvencii.
Kado nám odoslal(a) nasledujúci článok: " Popisovaný programátor umožnuje programovanie procesorov rodiny 51 od fy Atmel . Zariadenie je určené na programovanie procesorov rady S, čiže tých, ktoré podporujú aj sériové programovanie cez ISP. Výhoda novej oproti staršej verzii procesorov (s označením C) je v tom, že pri prvom resp. opakovanom programovaní zostáva procesor v zariadení bez nutnosti vyberania procesora zo zariadenia a vkladania do programátora a naopak. Programátor sa zapája do paralelného (LPT) portu počítača. Výstupom z programátora je konektor, ktorý sa pripojí do DPS zariadenia obsahujúceho programovaný procesor.
IO použitý v programátore sa napája zo samotného zariadenia, ktoré obsahuje procesor. Z toho je zrejmé, že pred programovaním musí byť do zariadenia obsahujúceho mikroprocesor privedené napájacie napätie!
Konečne po dlhej dobe sa stretávame v tretej časti serialu o mikrokontroléri AT89Cxx51. Od tohoto članku začneme vysvetĺovať samotné programovanie na praktických príkladoch. Ako inšpiráciu som si zvolil logické obvody. A prečo som si zvolil práve ako prvý praktický príklad logické obvody? Dočítate sa v článku.
Partneri:
Autori stránky sú Milan Ondrka (BgDestroy) a Ondrej Závodský(zawin), o graficky desing sa stará Ľuboš Fabo(BUFU).
Pri informovaní adminov je použitie čohokoľvek z tejto stránky pre osobné alebo obchodné účely 100% povolené.
Úvod (Správy) :
Elektronika:
HAM:
Počítače:
Členovia:
