Prijimace pre letecke pasmo

[pajkovac_Sam]

amater63: prepáč, nechápem. Prosím, polož konkrétne otázku.

[muziker]

O leteckom pásme by sa dalo kecať dlho a rôzne .... ale aspoň tak krátko, encyklopedicky:
Komunikácia tu prebieha na VHF frekvenciách 108 - 137 MHz (vojenské 136 - 144 MHz a UHF 230 - 400 MHz), pričom jednotlivé kanály sú v rozostupe 25 kHz (12.5, alebo 8.33), použitá je Amplitúdová Modulácia. Toto pásmo je rozdelené na podpásma, pričom hlavné sú vyhradené takto:
- Navigačné zariadenia: 108-118 MHz – tu nie je hlasová komunikácia - táto časť pásma je nezaujímavá (možno tu počuť len ILS, VOR a pod…)
- ATC - Air Traffic Control: 118-122, 123.6-128.8, 132-135.975 MHz. Na týchto frekvenciách nájdete väčšinu pracovísk Tower, ATIS, Ground, Clearance Delivery, Approach Control, Departure Control.
- Špeciálne použitie: 122-123.575 MHz toto podpásmo pokrýva Unicom, Multicom, komunikáciu pri leteckých prehliadkach a pod. Tieto frekvencie hľadajte na neriadených letiskách. Veľa malých letísk (bez kontrolných veží) používa tzv. UNICOM frekvenciu (medzi často používané frekvencie tieto: 122.900 122.950. 122.700, 122.725, 122.800, 122.975, 123.000 MHz).

Nejaké pletky o leteckých pásmach: Samostatnou kapitolou pre "lovcov zvukov na leteckých pásmach" by mohlo byť vojenské letecké pásmo VHF v rozsahu frekvencií 138 - 144 MHz, pričom jednotlivé kanály sú znova v rozostupe 25 kHz. Toto pásmo je primárne určené najmä na komunikáciu medzi lietadlami, ale možno tu nájsť aj základne a stanice navedenia na cieľ, aj ke´d ide skôr o výnimky.
Ako hlavné komunikačné pásmo slúži najmä pásmo UHF v rozsahu frekvencií 230 - 400 MHz, znova v rozostupe kanálov 25 kHz. Su tu jednak UPLINK-y aj DOWNLINK-y vojenských satelitov. Platí to pre staré s lineárnymi transpondérmi (teda u nich platí, že to čo je na vstupe, je prevedené aj na výstupné frekvencie, bez ohľadu na moduláciu, alebo druh prevádzky) ktoré dosť využívajú piráti na juhoamerickom kontinente. Ale platí to aj pre nové, úplne digitálne satelity ktoré využívajú TDMA prístup (kanály sú tu šifrované a nie je v možnostiach civilov akékoľvek dekódovanie).

Pikoškou je, že nové digitálne satelity už ale klasickým prijímačom nezachytíte, lebo komunikačné kanály sa na úzkopásmovom prijímači prejavia len ako zvýšený šum. Ak však použijete prijímač typu SDR ako spektrálny analyzátor, tieto kanály môžete na jeho obrazovke vidieť.
V pásme UHF (230 - 400 MHz) je možné zachytiť aj priamu taktickú diskrétnu komunikáciu, no na klasickom prijímači ju znova nezachytíte, pretože impulzy sú veľmi krátke a tak obvod SQUELCH prijímača ani nestíha na nich reagovať.
Tieto dáta sú rovnako ako satelitné TDMA kanály naviac aj šifrované, preto nie je v možnostiach civilov akékoľvek dekódovanie.

Zaujímavejšia (pre tých ktorí sa pokúsia o príjem na leteckom pásme v blízkosti vojenských letísk) sa môže javiť aj klasická vojenská analógová komunikácia v tomto pásme, keďže počas mierového obdobia sa nekladie dôraz na digitálne šifrovanie hovorov, lebo neutajovaná „netaktická“ komunikácia prebieha len s použitím klasického analógového vysielania. Pásmo UHF je na druhej strane veľmi široké (230 - 400 MHz) a preto sa v ňom jednotlivé komunikujúce stanice len veľmi ťažko vyhľadávajú klasickými prijímačmi (skenermi).
Ak sa vám však podarí zachytiť niečo, môže to byť niečo z tohto medzi komunikujúcimi stanicami:
- vojenské riadenie letovej prevádzky - tu môžete zachytiť komunikáciu s vežou, priblíženie na letisko a klasické riadenie letovej prevádzky.
- približovanie a navigácia - rovnako ako pri civilných letiskách, aj tu môžete nájsť približovacie frekvencie (komunikácia vojenských lietadiel, ktorá pristávajú, alebo si precvičujú pristávanie.
- operačné kontroly - aj na vojenských pásmach možno zachytiť stanice z vojenských letísk, ktoré koordinujú pozemnú obsluhu.
- CRC (Control and Reporting Centre) - ide o špeciálnu vojenskú službu riadenia vojenských operácií a špeciálnych letov, pričom každý štát NATO má vlastné centrum CRC.
- ACI (Air Combat Intelligence) – ide o veľmi špeciálnu vojenskú prevádzku, aktivne sledovanie prevádzky v určitých oblastiach priamo zo vzduchu. Ide o známe lietadlá AWACS (Airborn Warning and Control System) ako lietajúce radarové stanice.
- IPB (Intelligence Preparation of Battlefield) – v mierovom období a pri veľkých vojenských cvičeniach NATO, je možné zachytiť v druhom leteckom pásme aj frekvencie, na ktorých hlási letiace „oko“ počty, stavy a vybavenie „nepriateľských“ jednotiek.
- Air to Air prevádzka ("vzduch-vzduch" medzi pilotmi letiacich lietadiel) – používa sa rovnako ako v civilnej leteckej prevádzke, tak aj vo vojenskej.

[muziker]

Keďže počúvanie na leteckom pásme nie je len o prijímači, ale aj o ďalších komponentoch ako anténa, anténny zvod, prípadne ak treba aj anténny zosilňovač, hádam nezaškodí pár všeobecných slov aj o nich.
Ak chcete sledovať leteckú prevádzku na čo najväčšom území, pomôže najmä všesmerová vertikálna anténa. Tá má síce menší zisk oproti úzkopásmovej smerovej anténe, ale na druhej strane umožňuje príjem zo všetkých smerov (ak tomu nebránia samozrejme terénne prekážky v podobe vysokých budov či kopcov. Preto to platí hlavne pre priamu viditeľnosť, keďže hovoríme o príjme na VHF/UHF pásmach.
No v členitom teréne máme samozrejme odrazené signály napr. od blízkých budov, ktoré je možné pri príjme tiež využiť, podobne ako napr. TV signál vo väčších mestách s rôzne vysokou zástavbou ak "nevidíme" na miestny vysielač.
Preto ak vaša anténa nemá z nejakého dôvodu výhľad na všetky strany - teda 360° dookola, aj napriek tomu, že je umiestnená na vonkejšej strane napr. vyššej strechy (pod strešnou krytinou je signál podstatne slabší keďže strešná krytina spôsobuje značný útlm prijímaných signálov), môžete vďaka odrazom od budov zachytiť aj lietadlá zo smerov, na ktoré memáte priamy výhľad z antény. Ale odrazy signálov sa len veľmi ťažko predikujú, preto pri vysielačoch v pohybe (pomerne rýchlo letiace lietadlo) je to takmer priam nemožné.
V prípade, keď už použijete všesmerovú anténu, vôbec nemusíte riešiťz ktorého smeru k vám (vašej anténe) signál prichádza. Ale treba si uvedomiť jednu zásadnú vec a síce že prijímať možno tieto odrazené signály samozrejme len do určitej (nie veľmi veľkej) vzdialenosti lietadla, lebo len vtedy budú odrazené signály ešte dosť silné na spracovanie vašou anténou a prijímačom. Ak ale máte záujem sledovať len určitý (pre vás zaujímavý) priestor ako napr. blízke letisko a pohyb (komunikáciu) na jeho ranvejoch, môžete výhodne použiť smerovú anténu ktorá má predsa len väčší zisk a tak poskytne vášmu prijímaču silnejší signál. Možno tak použiť napr. smerové vertikálne antény typu Yagi (je ich na trhu dosť pre všetky pásma a ak nie, je možná ich úprava, prípadne aj amatérska stavba), ale rovnako aj tzv. „tanierové“, teda podobné Wi-Fi anténam s veľkým ziskom. Záleží len od vašich požiadaviek a možností, okrem iného napr. aj na montáž externej antény. Tu platí staré známe - čím vyššie umiestnená anténa tým lepšie, lebo "dovidí" ďalej.
Tu sa patrí podotknúť, že smerové antény majú nevýhodu v tom, že s ich stúpajúcim ziskom sa zužuje (zmenšuje) ich vyžarovací (v tomto prípade prijímací) uhol. Ak teda chcete sledovať lietadlá s max. ziskom (resp.dosahom), môže sa stať, že "vysielajúce" (aktívne) lietadlo jednoducho svojou anténou "neulovíte“.

Opakujem, že pre umiestnenie antény (bavíme sa samozrejme o vonkajších, nie o náhradných vnútorných anténach ktoré dávajú veľmi slabé výsledky) platí rovnaké pravidlo ako pri každom VHF/UHF pásme, t.j. „čím vyššie ju umiestnime – tým ďalej ňou dosiahneme“. Teda prakticky každý 1 meter o ktorý umiestnite prijímaciu anténu vyššie nad terén, vám umožní „vidieť“ ďalej t.j. zväčší vám prijímací dosah, lebo aj takáto malá zmena vo výške umiestnenia antény znamená vždy veľký rozdiel v jej maximálnom dosahu (pracujeme predsa v pásme VHF /UHF kde sa šíria vlny najviac priamo ak opomenieme rôzne odrazy, od vysielacej antény ku prijímacej anténe).
Preto je ideálne umiestniť anténu na strechu vyššieho domu, aby bol z jej stanovišťa maximálny výhľad - teda podľa možností 360 stupňov dookola. Pri anténe na stene domu (resp. montáži na balkón) budete mať síce dobrý príjem do 180° (v smere kam dovidieť), ale čo sa deje „za domom“ samozrejme nezistíte, príp. čiastočne aj áno (cez odrazy), ale iba vo veľmi obmedzenej vzdialenosti.
Pri použití smerovej antény ako napr. spomenutá YAGI (je vhodná napr. pri sledovaní len určitého priestoru či iba letiska v určitých prípadoch), nebude umiestnenie antény veľmi kritické ak bude priestor ktorý vás zaujíma v dohľade na priamu viditeľnosť. V tomto prípade sa javí ako úplne zbytočný aj anténny rotátor ktorý je snom mnohých "lovcov zvukov z éteru", pretože pri jeho použití beztak nebudete schopní sledovať rýchle sa pohybujúce lietadlá čo je z pohľadu fyziky a možností takého anténneho rotátora len samozrejmé.

[muziker]

Neviem či je to ešte aktuálne, ale možno to pomôže nejakému záujemcovi o stavbu prijímača pre letecké pásmo - v AR Praktická elektronika č. 9/2016 na str. 16, 17, 18 je popísaný projekt tohto prijímača. Viď prílohu.

[Radus]

To je sen....
http://www.ebay.com/itm/Air-band-receiv ... Swp5JWXo28

[amater63]

Zdravím všetkých

V septembrovom čísle Amatérskeho rádia je článok o príjmači signálu letového pásma. Inak povedané možete odpočúvať komunikáciu medzi lietadlom a riadiacou vežou a možno ešte niečo aj naviac...
Autor článku si kvalitu príjmača pochvaluje.
Stavebnica tohto príjmača(súčiastky treba zaspájkovať) sa dá objednať z bangood.com ,stojí 18.43 EUR ,tak keby mal niekto záujem ozvite sa.
Tu je link
http://www.banggood.com/DIY-Aviation-Ba ... 90306.html

Ahoj muziker,už to dával kolega,ale neva pro objasnění.

[Milanko]

Keďže počúvanie na leteckom pásme nie je len o prijímači, ale aj o ďalších komponentoch ako anténa, anténny zvod, prípadne ak treba aj anténny zosilňovač, hádam nezaškodí pár všeobecných slov aj o nich.
Ak chcete sledovať leteckú prevádzku na čo najväčšom území, pomôže najmä všesmerová vertikálna anténa. Tá má síce menší zisk oproti úzkopásmovej smerovej anténe, ale na druhej strane umožňuje príjem zo všetkých smerov (ak tomu nebránia samozrejme terénne prekážky v podobe vysokých budov či kopcov. Preto to platí hlavne pre priamu viditeľnosť, keďže hovoríme o príjme na VHF/UHF pásmach.
No v členitom teréne máme samozrejme odrazené signály napr. od blízkých budov, ktoré je možné pri príjme tiež využiť, podobne ako napr. TV signál vo väčších mestách s rôzne vysokou zástavbou ak "nevidíme" na miestny vysielač.
Preto ak vaša anténa nemá z nejakého dôvodu výhľad na všetky strany - teda 360° dookola, aj napriek tomu, že je umiestnená na vonkejšej strane napr. vyššej strechy (pod strešnou krytinou je signál podstatne slabší keďže strešná krytina spôsobuje značný útlm prijímaných signálov), môžete vďaka odrazom od budov zachytiť aj lietadlá zo smerov, na ktoré memáte priamy výhľad z antény. Ale odrazy signálov sa len veľmi ťažko predikujú, preto pri vysielačoch v pohybe (pomerne rýchlo letiace lietadlo) je to takmer priam nemožné.
V prípade, keď už použijete všesmerovú anténu, vôbec nemusíte riešiťz ktorého smeru k vám (vašej anténe) signál prichádza. Ale treba si uvedomiť jednu zásadnú vec a síce že prijímať možno tieto odrazené signály samozrejme len do určitej (nie veľmi veľkej) vzdialenosti lietadla, lebo len vtedy budú odrazené signály ešte dosť silné na spracovanie vašou anténou a prijímačom. Ak ale máte záujem sledovať len určitý (pre vás zaujímavý) priestor ako napr. blízke letisko a pohyb (komunikáciu) na jeho ranvejoch, môžete výhodne použiť smerovú anténu ktorá má predsa len väčší zisk a tak poskytne vášmu prijímaču silnejší signál. Možno tak použiť napr. smerové vertikálne antény typu Yagi (je ich na trhu dosť pre všetky pásma a ak nie, je možná ich úprava, prípadne aj amatérska stavba), ale rovnako aj tzv. „tanierové“, teda podobné Wi-Fi anténam s veľkým ziskom. Záleží len od vašich požiadaviek a možností, okrem iného napr. aj na montáž externej antény. Tu platí staré známe - čím vyššie umiestnená anténa tým lepšie, lebo "dovidí" ďalej.
Tu sa patrí podotknúť, že smerové antény majú nevýhodu v tom, že s ich stúpajúcim ziskom sa zužuje (zmenšuje) ich vyžarovací (v tomto prípade prijímací) uhol. Ak teda chcete sledovať lietadlá s max. ziskom (resp.dosahom), môže sa stať, že "vysielajúce" (aktívne) lietadlo jednoducho svojou anténou "neulovíte“.

Opakujem, že pre umiestnenie antény (bavíme sa samozrejme o vonkajších, nie o náhradných vnútorných anténach ktoré dávajú veľmi slabé výsledky) platí rovnaké pravidlo ako pri každom VHF/UHF pásme, t.j. „čím vyššie ju umiestnime – tým ďalej ňou dosiahneme“. Teda prakticky každý 1 meter o ktorý umiestnite prijímaciu anténu vyššie nad terén, vám umožní „vidieť“ ďalej t.j. zväčší vám prijímací dosah, lebo aj takáto malá zmena vo výške umiestnenia antény znamená vždy veľký rozdiel v jej maximálnom dosahu (pracujeme predsa v pásme VHF /UHF kde sa šíria vlny najviac priamo ak opomenieme rôzne odrazy, od vysielacej antény ku prijímacej anténe).
Preto je ideálne umiestniť anténu na strechu vyššieho domu, aby bol z jej stanovišťa maximálny výhľad - teda podľa možností 360 stupňov dookola. Pri anténe na stene domu (resp. montáži na balkón) budete mať síce dobrý príjem do 180° (v smere kam dovidieť), ale čo sa deje „za domom“ samozrejme nezistíte, príp. čiastočne aj áno (cez odrazy), ale iba vo veľmi obmedzenej vzdialenosti.
Pri použití smerovej antény ako napr. spomenutá YAGI (je vhodná napr. pri sledovaní len určitého priestoru či iba letiska v určitých prípadoch), nebude umiestnenie antény veľmi kritické ak bude priestor ktorý vás zaujíma v dohľade na priamu viditeľnosť. V tomto prípade sa javí ako úplne zbytočný aj anténny rotátor ktorý je snom mnohých "lovcov zvukov z éteru", pretože pri jeho použití beztak nebudete schopní sledovať rýchle sa pohybujúce lietadlá čo je z pohľadu fyziky a možností takého anténneho rotátora len samozrejmé.

Patrí Ti poďakovať za tento príspevok. Podobne sa zoberám s uvedenými tech. systémami. Mám prijímač s kanálovými krokmi 50 kHz, 25 kHz, 12,5kHZ, 8,33kHz. Anténu mám na paneláku len staršiu autoanténu-prút dlhý cca 1,5m. Prijímač vysoko citlivý . AM/FM.
Aj tak toho pochytám dosť. Skôr by som to zaradil ako hoby lebo toto vlastne nevyužijem.

[muziker]

Keď sme sa už pustili do debaty okolo prijímačov v leteckom pásme , hádam nebude na škodu keď upozorním na ďalší prvok ktorý sa zvykne montovať pri slabšom užitočnom signáli ešte pred anténny vstup prijímača - anténny zosilňovač (vf pre dané pásmo):

Pri horších príjmových podmienkach, najmä ak sme ďalej od letiska, prípadne v členitom teréne mesta s rôzne vysokou zástavbou ak "nevidíme" na letisko a preto využívame aj rôzne odrazy, býva prijímaný signál často aj veľmi slabý. V takom prípade často môže pomôcť aj zaradenie anténneho zosilňovača (samozrejme vždy voľte nízkošumové typy) medzi anténu a prijímač. To zvýši úroveň prijímaných signálov. Tu ale samozrejme platí staré známe, umiestniť ho čo najbližšie k anténe – ideálne priamo na ňu. Jeho napájanie sa vedie priamo koaxiálnym káblov (anténnym zvodom rovnako ako je to pri TV a satelitnej technike). Na anténny zvod treba použiť najlepšie kvalitnejší (aj keď drahší) koaxiálny kábel, pretože tie lacné majú zvyčajne väčší útlm a preto sa v nich často stratí pomerne veľká časť užitočného signálu, ktorá určite bude chýbať na vstupe prijímača. V takom prípade často menej znalí problému vinu hádžu na "slabý prijímač".
Treba si uvedomiť, že útlm použitého koaxiálneho kábla bude tým dôležitejší parameter, čím bude anténny zvod dlhší. Ale pri jeho dĺžke napr. 2 m to asi nebude parameter, ktorý by trhal žily ktorémukoľvek používateľovi.
Naopak ak to pritiahnem za vlasy, potom ak bude mať anténa zisk napr. 5 dB ale koaxiálny kábel bude mať veľký útlm - napr. 6 dB, tak môžete rovno sedieť aj na streche s prijímačom v ruke a do anténneho vstupu prijímača si môžete rovno strčiť prst namiesto antény. Pretože prakticky všetko čo získate na výstupe dobrej, výkonnej antény, stratíte súčasne v nekvalitnom anténnom zvode a na vstup prijímača nedostanete nič.
Rovnako si treba dať pozor na použité konektory, rôzne prechodky, pretože aj na nich môžete stratiť niečo málo z užitočného signálu ktorý mienite priviesť na vstup prijímača a spracovať ho. Treba si uvedomiť, že každý decibel naviac pri užitočnom signáli ktorý dostanete na vstup prijímača je dobrý.
Tienistou stránkou pri použití anténneho zosilňovača je fakt, že ak sa na jeho vstup nedostane užitočný signál potrebnej úrovne, nepomôže žiadne veľké zosilnenie, lebo užitočný signál sa "utopí" vo vlastnom šume zosilňovača. Aj preto sa tento nemontuje ďaleko od antény, aby sa neuplatnil útlm anténneho zvodu, ale čo najbližšie k anténe ako bolo spomenuté prv.