ako funguje dioda v tomto obvode?

[Jirka84]

To racmaster,
dobrá myšlenka doplnění k fotovoltaice, dokonce "trochu je mi povědomý " i Ohmův zákon,
ale trochu odbočím i když přesto k tématu:
když jsem se díky tomuto Tvému vláknu začal pídit po dalších info, tak jsem našel jediný graf, kde sice tato "domácí" turbína začíná pracovat cca od rychlosti větrů 2-3m/sec počínaje snad 5% (z těch 100W= 5W) do 45 (max 70)m/sec na 100% (při 10m/sec na 100W), ale nenašel jsem nikde průběh DC napětí dodávané při tomto počátku (2-9m/sec), vím, že dosáhne nakonec celých 12/24V DC - to je moje první otázka.
Podle toho totiž závisí využití jmenovitého výkonu u spotřebiče.
Druhá otázka (odpověď mě taky zajímá) :
jaký regulátor máš Ty na své turbíně a kdy ona dodává jmenovitý výkon? od kolika ot/min.?
A konečně třetí otázka: jak rychle se vrtule točí? asi večer musí být docela slyšet, má-li třena 50 a více ot/min. - když jsem se díval na výkonové turbíny na kopcích, tak mají 12,5 nebo 25 ot./min. a omezení při rychlosti větru i kolem 70m/sec
PS líbí se mi větrná elektrárna NE-600M-3 24V/600W/ ϕ 1,7m, 2,5/11/45m/sec (počáteční . jmenovitá, omezení při rychl.větru)
Jak to máš vyřešeno se stavebním povolením ?????????

[Miko6005]

" niektore maju rectifier, takze z nich ide DC" dufam ze to nebude tvoj pripad nakolko dc prud ma straty ale neda sa to prepojit trojfazovo nakolko komutator v turbine /turbina sa toci o 360°/ je len dvojpolovy toto setrenie vyrobcov ma dost vytaca. Brzdenie sa prevadza za pomoci operacnych zosilnovacov a tranzistorov pricom teplo zostane prepalene na vykonovych rezistoroch aj do 50W. Tu turbinu nepretoci lebo ako si pisal vykon stupa s rychlostou otacania vrtule. Takze priebeh je ze akumulator sa nabije na pozadovane napatie operacny zosilnovac zareaguje na odporovom delici a tranzistorom zacne tiect prud na ktory je pripojeny vykonovy rezistor. Rezistor ma malu hodnotu a preteka nim velky prud ale len na velmi kratku dobu lebo vrtula okamzite pada na otackach pricom ihned klesa vykon ale vrtula sa nezastavuje ale pomaly sa toci aj v silnom vetre. Pre vypocet rezistora je potrebne vediet aky ma maximalny mozny prudovy odber. Ak sa jedna o turbinu s usmernovacom v jej konstrukcii tak ten musi byt x radovo predimenzovany a to ako po stranke napatia tak aj prudu lebo na nom to doslova pada. Ak niekto ziada uplne zastavenie trubiny napr. pri maximalnej povolenej rychlosti vetra udavanej vyrobcom tak tam nezostava nic ine ako pouzit snimac rychlosti vetra a po prekroceni volenej hodnoty skratovat vystup turbiny.

[Dolfi]

Čítal som tvoju odpoveď dvakrát, no já som to pochopil presne naopak. Medzi bodmi B- a C- je v zopnutom stave BMS (takmer) nula a v rozopnutom stave napätie zdroja (turbínky) mínus napätie baterky. Nakoľko napätie zdroja môže lietať od nuly až povedzme do + 100 V, tak napätie môže byť od - 28 V až po + 72 V. Alebo sa mýlim ? Vyjadrí sa niekto ?

Ak je to pravda, tak stav od - 28 V po 0 V, (turbínka stojí až sa točí a dáva menovité napätie baterky pri nulovej záťaži), nás nemusí zaujímať. A v rozmedzí 0 V, (alebo tesne nad), až + 72 V ju treba brzdiť. No ako ? Ak ju zabrzdíme, klesnú otáčky a je to v pr*eli ...

[racmaster]

Neviem či je dobrý nápad vypínať nabíjanie bateriek BMS-kom. Napr. LI-ion batérie majú max. nabíjacie napätie 4,20 V a BMS odpája baterky nad 4,21 V až 4,30 V. Podobne je to aj pri lifepo4 baterkách. Držať ich nad max. napätí im určite nebude prospievať.

lifepo4 maju max okolo 4.0V, bms vypina na 3.6-3.7v

[racmaster]

To racmaster,
dobrá myšlenka doplnění k fotovoltaice, dokonce "trochu je mi povědomý " i Ohmův zákon,
ale trochu odbočím i když přesto k tématu:
když jsem se díky tomuto Tvému vláknu začal pídit po dalších info, tak jsem našel jediný graf, kde sice tato "domácí" turbína začíná pracovat cca od rychlosti větrů 2-3m/sec počínaje snad 5% (z těch 100W= 5W) do 45 (max 70)m/sec na 100% (při 10m/sec na 100W), ale nenašel jsem nikde průběh DC napětí dodávané při tomto počátku (2-9m/sec), vím, že dosáhne nakonec celých 12/24V DC - to je moje první otázka.

ta 100w turbina bola len priklad pre lepsi vypocet tej veci, co sme riesili s paralelnym loadom... realne ma tato turbina menovity 500W a uz niekde okolo 5-6m/s robi nejakych 50w, 10m/s okolo 200w, plny vykon okolo 15m/s a spickovych 1000w robi pri vychricovych narazoch nad >20m/s... aj to len sekunda peak, vacsinou uz sama sebe zavadzia, takze nad 500w sa tazko dostava. podla mna skoro vobec.

Druhá otázka (odpověď mě taky zajímá) :
jaký regulátor máš Ty na své turbíně a kdy ona dodává jmenovitý výkon? od kolika ot/min.?
A konečně třetí otázka: jak rychle se vrtule točí? asi večer musí být docela slyšet, má-li třena 50 a více ot/min. - když jsem se díval na výkonové turbíny na kopcích, tak mají 12,5 nebo 25 ot./min. a omezení při rychlosti větru i kolem 70m/sec
PS líbí se mi větrná elektrárna NE-600M-3 24V/600W/ ϕ 1,7m, 2,5/11/45m/sec (počáteční . jmenovitá, omezení při rychl.větru)
Jak to máš vyřešeno se stavebním povolením ?????????

moja este neni namontovana, udaje mam z testovacich videi ludi, co ju uz rok testuju.

ta 600w nevyzera zle, problem je, ze 90% turbin ma na papieri nejaky udaj a v praxi nedosiahne ani polovicu, casto tak 20%. je to oblubeny obor, kde sa da krasne odrbavat, pretoze prakticky nemas ako dokazat, ze ta tvoja je chybna, pripadne odrb... vietor je vsade iny. 3metre vedla a uz je iny, navyse v case nazad nemas ako dokazat, ze fukal taky vietor. svoje zohrava aerodynamika listov, kabelaz, turbulencie od vedlajsich domov a stromov, sposob a intenzita brzdenia zatazou, plno dalsich faktorov. suma sumarum nedokazatelny komplex sucasne posobiacich faktorov. staci pozriet na youtube a drviva vacsina vrtul je uplny prepadak. cize kym nevidim na vlastne oci, ze ta turbina ma nejaky konkretny vykon, tak som si skoro isty, ze to bude odrb.

[racmaster]

" niektore maju rectifier, takze z nich ide DC" dufam ze to nebude tvoj pripad nakolko dc prud ma straty

ja mam samozrejme v plane rectifier az dnu, pri baterke/loade. drotom z turbiny viezt 3fazy AC

Takze priebeh je ze akumulator sa nabije na pozadovane napatie operacny zosilnovac zareaguje na odporovom delici a tranzistorom zacne tiect prud na ktory je pripojeny vykonovy rezistor. Rezistor ma malu hodnotu a preteka nim velky prud ale len na velmi kratku dobu lebo vrtula okamzite pada na otackach pricom ihned klesa vykon ale vrtula sa nezastavuje ale pomaly sa toci aj v silnom vetre. Pre vypocet rezistora je potrebne vediet aky ma maximalny mozny prudovy odber. Ak

tento princip sa mi velmi nepaci. ja sa nadejam, ze by sa mala udrzovat energia turbiny na maxime, aby sa vyuzila hoci aj na teplo. zabrzdit ju celkom by trebalo az pri kalamitnych stavoch, aby sa neznicila. ale to neriesime v tejto faze. nateraz riesime, ako tie dva obvody spinat, aby to bolo co najbezpecnejsie riesenie a nespoliehalo sa na cvakacie rele, ktore sa ucvaka na smrt.

[racmaster]

Čítal som tvoju odpoveď dvakrát, no já som to pochopil presne naopak. Medzi bodmi B- a C- je v zopnutom stave BMS (takmer) nula a v rozopnutom stave napätie zdroja (turbínky) mínus napätie baterky. Nakoľko napätie zdroja môže lietať od nuly až povedzme do + 100 V, tak napätie môže byť od - 28 V až po + 72 V. Alebo sa mýlim ? Vyjadrí sa niekto ?

Ak je to pravda, tak stav od - 28 V po 0 V, (turbínka stojí až sa točí a dáva menovité napätie baterky pri nulovej záťaži), nás nemusí zaujímať. A v rozmedzí 0 V, (alebo tesne nad), až + 72 V ju treba brzdiť. No ako ? Ak ju zabrzdíme, klesnú otáčky a je to v pr*eli ...

no to je dalsia otazka, ci trojfazovy vstup ked prejde cez rectifier bude na vystupe kolisat v DC od 0-100, rovnako ako kolise na vstupe AC?

[Miko6005]

"aby sa vyuzila hoci aj na teplo" aha tak ako 500W turbina bude postacovat na nejake to zalozne aku pripadne usporne stale led osvetlenie a to v podmienkach kde je hodne veterno...

[Dolfi]

no to je dalsia otazka, ci trojfazovy vstup ked prejde cez rectifier bude na vystupe kolisat v DC od 0-100, rovnako ako kolise na vstupe AC?

No to nie je žiadna otázka. (Dokonca tu niekto napísal, že usmerňovač to úplne "sprasí". Já nechápem to nechápanie !)
Poďme si vysvetľovať, čo je dióda. Je to polovodičový prvok, ktorý v jednom smere neprepúšťa a v druhom smere prepúšťa prúd. Úbytok v priepustnom smere je pomerne malý, (asi 0,2 až asi 1 V, závisí od veľkosti prúdu a technológie výroby). Tak sa pýtam, prečo by usmernený prúd, (napätie), nemal sledovať ten striedavý, ponížený o ten malý úbytok ?
Efektívna hodnota harmonického (sínusovom) priebehu je určená ako fiktívna hodnota, ktorá má rovnaký tepelný účinok, ako jednosmerný prúd. Ten sínusový priebeh ide od nuly až po špičkovú hodnotu, (1,414x Uef.). Usmernením získame "polsínusovky len na jednu stranu". A matematicky je definované u jednofázového priebehu, že Uef. = 0,9 Ustr. Tieto hodnoty aj nameriame na voltmetri na striedavom a jednosmernom rozsahu, (ak zanedbáme ten malý úbytok na dióde).
U trojfázového priebehu sa prekrývajú tie "polsínusovky", preto stredná hodnota je vyššia, O koľko, sa mi nechce hľadať.

Horšie je, že nikto nereaguje na moje otázky ...

P.S.: Som v rozpakoch, čo používať pri popise, či výraz prúd, alebo výraz napätie. Všeobecne sa používa, že prúd čosi robí. Použiť termín napätie čosi robí, pri príde dosť blbé.

[Jirka84]

Dolfi,
k té střední a efektivní hodnotě 3fáz. I ( U ) si matně vzpomínám na koeficient převodu cca 1,73 (230/400V)
pro fázové/sdružené ...Us ef=0,7Umax...střední hodnota Ud=1,17 U ...doufám..
K ostatnímu se raději nevyjadřuji, neboť jsem zatím "suchýlajk", přesto , že silnoproudem jsem se živil skoro furt ...
a kolem zadaného téma se učím za trysku (ve svém věku)..
Toš tak asi ode mně
PS vycházím ze staré školy:

[Dolfi]

Jirka, vďaka za tabuľku. Pri trojfázovém výstupu z turbínky prichádza do úvahy trojfázové mostíkové zapojenie. No fakt sa mi nechce počítať ten výraz pre strednú hodnotu napätia. No stredná hodnota napätia určite bude okamžite a priamo závislá od efektívnej hodnoty fázového napätia.

Inak, já som sa skôr pýtal, ako je to s napätím na tom BMS module pri jeho vypnutí pri dosiahnutí max. dovoleného napätia.

[racmaster]

ok, takze vystup z rectifieru bude 0-100VDC. to zrejme znamena, ze BMS sa nebude moct napojit napriamo, ako standardne ma byt napojeny podla jeho schemy, ale len ako triger pre SSR. nepodarilo sa mi najst, ze by vydrzal 100v na vstupe, takze ratam, ze nevydrzi. ci?

nasledne by zjednodusena schema mohla vyzerat takto?

to znamena, ze bms by bolo napojene na jednej strane na baterku, ale na druhej strane by nebol pripojeny generator. jeho 100v by teda neslo cez bms, ale len cez SSR. generator by bol pripojeny priamo k baterke, ktora by stiahla jeho 100v na svoju uroven az do chvile, kedy by sa dobila na 100% ktorakolvek jej bunka. nasledne by z vypnuteho BMS nevychadzal na vystupe ziaden DC, co by sposobilo rozpojenie SSR a tym padom by sa baterka prestala prebijat. vsetok vykon by nasledne isiel do kanthalu, ktory by sa podla kolisania vykonu kolisavio zohrieval na 0-1000 stupnov. preto som zvolil kanthal, ze je flexibilny a moze ponat aj slaby vykon aj relativne velky. otazka je, ci sa ho tak podari nadimenzovat, ale podla ohmovho zakona a kadejakych kalkulaciek na vypocet tepelnych spiral by to prave mohlo byt mozne.

toto je riesenie, kde sa bude aj tak v kuse zapinat nazad ta baterka, pripajat nabijanie, odpajat a tak dokola, akurat to ssr by to podla popisu malo narozdiel od mechanickeho rele zvladat. suhlas? bude to zvladat? rovnako tak bms, bude mu vzhladom na suciastky, z ktorych je skonstruovany teoreticky robit problem neustale prepinanie?

[Miko6005]

"na tom BMS module pri jeho vypnutí" ten modul nic nevypina len strazi skratovy prud plus kontroluje ci nie je prepatie pripadne podpatie na clankoch. Lifepo aku sa pri hodnote 3.8V na clanok padne prud a nabijanie je ukoncene a to aj pri pociatocnom nabijacom prude napr 50 amper.

[Dolfi]

Tak ako to je vlastne s tým BMS modulom ? Rozpája sa, či nie ? Každý tvrdíte niečo iné.

Racmaster, to zapojenie som akosi nepochopil:
1. Načo je tam ten ten BMS modul, ak nie je zapojený, ako má ?
2. Prečo je ten odporový drôt pripojený stále na usmerňovač ? (Inak, nechápem ani poznámku, že len kanthal dokáže pobrať rôzne výkony. Veď to nemá žiadnu logiku.)
3. A to ovládanie (fungovanie) SSR už nechápem vôbec.

Určite to takto nebude dobre fungovať !

[racmaster]

toto by malo pomoct

od tejto pozicie videa minuta vysvetluje, ako mu bms odopne nabijacku od baterky ked bunka dosiahne max...

https://youtu.be/k8Wkg-tVnx8?t=999

[tititi]

Ale BMS nemá takto fungovať. BMS je ako vratná poistka, ktorá odpojí baterku pri prekročení napätia alebo pri skrate. Keď bude zdroj stále pripojený cez BMS na baterku a dosiahne vypínacie napätie, tá sa bude cyklovať (vypínať a zapínať baterku) a zároveň znemožní odoberať z batérie prúd - batéria bude zablokovaná.

[Dolfi]

Dobre, rozpína. Tak nech sa teda BMS modul stará len o nabíjanie.

A ďalej ? Já si myslím, že treba stabilizovať napätie paralelným stabilizátorom za usmerňovačom povedzme na 30 V. Ak sa bude nabíjať baterka, tak sa z toho kľudne dá. Ak sa nebude, tak rozsah do 30 V necháme tak, alebo tam tým prepínačom pripojíme nejaký odpor pre istoru. A po vystúpení napätia nad 30 V, stabilizátor začne "nivočiť" energiu v odpore. A tým sa bude aj turbínka brzdiť. Aby sme ju moc nezabrzdili a nespadlo nám napätie pod 30 V, musí to byť riešené spojito (lineárne) na tej úrovni 30 V. Pre väčšiu spoľahlivosť a ľahšiu realizovateľnosť, (chladenie), môžu to byť zo 3 - 4 jednoduché moduly po tých cca 300 W. Môže byť ?

Zdá sa, že nová informácia o BMS. Čo s tým ? Inak je dosť kravina, ak fakt sa baterka nemôže vybíjať, ak ju BMS modul odpojí od nabíjania !

[tititi]

Batéria sa musí nabíjať cez nabíjačku. V normálnej prevádzke BMS nesmie zasahovať, lebo vtedy zablokuje batériu.

[Miko6005]

plus BMS ma tu krasnu funkciu ze pokial dojde k prepatiu alebo podpatiu ci skratu musi byt odpojena veskera zataz z vystupu inak BSM spatne nenabehne. To je skratka urcene na nieco uplne ine...

[racmaster]

tititi - precitaj si prosimta vlakno od zaciatku, nebudes musiet reagovat na to, co sa uz prebralo.

miko - vystup BMS je napojeny ako triger na SSR rele, pozri si schemu postnutu 16:51... ak sa dosiahne plna uroven nejakej bunky, BMS odpoji SSR a tym padom nebude na vystupe pripojene nic...

dolfi - cize stabilizacia napatia a nastavenie nivocenia energie na 30V ma ten vyznam, ze nedojde k zastaveniu turbiny prilisnym brzdenim, ale bude neustale odbrzdovana, akonahle klesne napatie pod 30v?

to je dobry napad. vylepsena funkcionalita tej klasickej brzdy skratom, ktora turbinu proste zastavi. potom by tam ale mohol byt este jeden taky isty regulator napriklad nastaveny na 60V, ktory by turbinu uz definitivne vyskratoval, alebo pripojil dalsi super velky load... keby tie prve zlyhali alebo nestacili...???

tu spojitost myslis ako? ze tie regy budu nastavene napr na 30, 31, 32, 33V... alebo nejakym inym sposobom?

co sa tyka toho nezmyslu s BMS odpojenou baterkou pri dobiti, ktora sa potom neda vybijat, neni to az taky nezmysel. v podstate vacsina BMS ma 2 moznosti napojenia, spolocny load aj charger, alebo osobitny... v druhom pripade ak nastane prebitie - mozes baterku vybijat, ale nemozes ju nabijat do resetu...

zmysel tohto uplneho odstavenia baterky pri uplnom nabiti je predpoklad, ze baterka sa dobitim zahriala a okamzite vybijanie by ju mohlo zahriat este viac... je to vlastne nepriama tepelna ochrana ktoru robia jednoduchsie bms bez teplotnych senzorov...