breta1 napísal:To znamená, jestliže např na konci vedení, jehož délka bude lambda/4, tedy 1500 km, nebude připojen žádný spotřebič, bude alternátor v elektrárně pracovat do zkratu, a pokud se na konci tohoto vedení udělá zkrat, alternátor pojede naprázdno.
tomu nejak nechápem nenašlo by sa pre mňa stručné vysvetlenie ?
Príspevokod používateľa Split » 21 Júl 2011, 16:05
synchronny generator v prevazdkovej sustave nemoze pracovat ani naprazdno ani do skratu (hovori o tom staticka a dynamicka stabilita generatora).. to ze preco sa vedenie s velkymi dlzkami chova ako vedenie s rozlozenymi parametrami, tak o tom sa hovori na elektrotechnike na vysokej skole (uprimne uz ani ja neviem ako je to presne) kazdopadne, je treba si uvedomit ze pozdlzna impedancia (odpor a indukcnost) a priecna admitancia (kapacita a vodivost medzi dratom a zemou) su pri velkach vzdialenostiach nepripustne a sposobuje to obrovske jalove straty a nemale problemy...
Je to uz pomerne starsia technologia, pouzivajuca sa dost casto pri podmorskych prenosoch na ostrovy a podobne. Vyhody su zrejme oproti AC vedeniam koli tomu, ze AC vedenie ss sprava dost komplikovane a hlavne kapacitne straty su tam dost vysoke. Okrem toho, kazde vedenie, ak prenasa urcity vykon, musi sa navrhnut so spravnymi parametrami na najidealnejsiu prevadzku. To znamena, ak je prenasany vykon rozdielny od vykonu na ktory bolo vedenie navrhnute, to prestava pracovat na maximalnu efektivitu a dochadza znova k zvyseniu strat. Tie parametre vedenia tak tie zavisia od dlzky vedenia a geometrickeho rozlozenia vodicov (indukcnost a kapacita). No a kedze odoberany vykon nie je konstantny tak aj to sposobuje rozdielnu efektivitu prenosu. A aj keby bol konstantny, kapacitne straty su pri dlhych vedenia uz dost podstatne. Takze navrhnut DC vedenie ja daleko daleko jednoduchsie ako presne ratat AC vedenia na urcite vykony a podobne.
Samozrejme kedysi bol problem s ucinnym pretransformovanim VVN DC napatia na VVN AC, ale to v sucasnosti odpada s nastupom novych ucinnych menicov. Da sa predpokladat ze v buducnosti budu HVDC vedenia coraz castejsie. Neviem po anglicky ale nieco som nasiel na nete http://en.wikipedia.org/wiki/High-volta ... ct_current
0
"Je to smutná epocha, keď je ľahšie rozbiť atóm ako predsudky."
A. Einstein
Príspevokod používateľa Split » 21 Júl 2011, 21:17
vidno v tom clanku su dve veci spominane na ktore som si nespomenul... samozrejme obrovska vyhoda DC prenosu je ,ze odpada potreba nafazovania ( to je asi najvacsi problem celej distribucnej siete v Europe, udrziavat rovnaku fazu).. velka nevyhoda DC oproti AC je jeho vypnutie (vypnut vysoko napatove DC je sakra problem, pri AC sa viete trafit do nuly a vtedy to vypnete... pri DC ako je to pisane vo wikipedii musi byt vo vypinaci mechanizmus ktory donuti prud aby klesol k nule a az potom sa to da vypnut)
BOBOR napísal:tomu nejak nechápem nenašlo by sa pre mňa stručné vysvetlenie ?
Dosť ťažký problém ...! Ale, možno nájdeš niečo "polopatické" pri anténach, anténnych zvodoch, (hlavne u nesymetrického zvodu = koaxiálu) ...
Tam sú dĺžky vlny, (pri 500 MHz a bez skracovacieho činiteľa je dĺžka vlny lambda = 60 cm, lambda/ 2 = 30 cm a lambda/ 4 = 15 cm), rádovo decimetre. A tam sa ti možno skôr podarí predstaviť si, čo sa deje u nezakončeného a impedančne zakončeného vedenia, prípadne pri pahýle lambda/ 4 naprázdno a nakrátko ...
0
Naposledy upravil/-a Dolfi v 22 Júl 2011, 13:44, upravené celkom 2 krát.
Druhotriedny nadriadený si nikdy nevyberie prvotriedneho ale treťotriedneho podriadeného.
Ale hej keby sa ten prud neosetril tak to by boli ine obluky toto 
