Na tie 50-60 roky tiež spomínam, na svoje prvé pokusy s kryštálkami. Vedomosti mi poskytovali jednak starší bratia,alebo knižky z otcovej knižnice, kde to bolo fakt tak krásne polopaticky vysvetlené aj nakreslené,že to pochopilo aj decko čo ešte nevedelo čítať.Samozrejme,že peniaze na súčiastky neboli,takže sa čerpalo hlavne ,,spoza plota,, kde bol kovošrot,kam vozili z celého kraja všetko možné od ihly až po kombajny, či kusy lietadiel ,alebo inej vojenskej techniky,radary,telefonne ústredne,takže čo som potreboval, bolo vždy ,,na sklade,, ale nie u číňana, ale -ihneď k odberu.
Stačilo rozmotať nejakú cievku s hrubším medeným drôtom ,potom ho navinúť okolo rúčky z metly do špirály, na konce vložiť porcelánové izolačné vajíčka a anténu natiahnuť popod strechu aspoň na dlžku 15metrov a cez okno vtiahnuť dnu prívod z antény.
Potom stačila cievka navinutá na kúsok rúrky z novoduru, ladiaci kondík, a detektor z galenitom a už to v radistických sluchátkach čvirikalo aj piatimi stanicami,ktoré hrali jedna cez druhú, pretože sa tam o nejakej selektivite velmi vravieť nedalo.No tie najsilnejšie hrali celkom dobre.
Radio Waršava- rozgočňa polska, Kijev, Vatikán,ČS rozhlas Praha,ale aj Paris, či Barcelona, či niektoré stanice z blízkeho východu. Práve cez kryštálku a otcovo rádio, som prvýkrát počul aj ako znie iná reč ,nielen Slovenčina, pretože široko ďaleko na okolí nebolo vtedy ,,inostranca,,
,lebo 15 rokov po vojne tu už neboli ani Rusi ani Nemci, len pár Rumunov na cintoríne.
Najzaujímavejšia bola ale Radio Tirana,pretože tam išli správy zo Slobodnej Europy a Hlasu Ameriky.Albánci boli jediný, ktorí mali komančov v paži.Niekde nablízku tiež bola rušička a tak sa vo vysielaní objavovali zvuky ako bežiaci cirkulár,či podobný rapkáč.Blaváci si iste pamätajú ohradu ,kde boli čudné stožiare na Kolibe s naťahanými drôtami medzi sebou, čo patrilo práve do tejto kategórie.
Často si spomínam na príhodu, keď som ako decko dobehol domov a povedal som mame : ,, Mami, pozri sa, našiel som práve 50 korún,, a ona prekvapená pozerala na maličkú sklenú súčiastku v mojich prstoch a nechápala... no toto malé nič , čo som našiel v Kovošrote ,stojí 50 korún a ja to potrebujem do rádia...O čo bola ona sklamanejšia, o to som bol ja šťastnejší , lebo práve toľko vtedy stála tá 1NN41.
@ Kapor- skôr si myslím, že to žeriavové lano kopalo kvôli nejakému prerazenému motoru na žeriave,lebo niekolko kilometrový aj výkonný vysielač by to asi tak nevybudil.Ale už som to tu spomínal, že priamo pod strednovlnným vysielačom v BB dokázalo hrať aj pozinkované vedro z vodou na mokrej zemi.to som fakt čumel.
